Ako si LAKER FAKER nakakal do úst. Enjoy.
Na to, že sa veľa ľudí na Sectore považuje za výnimočných pisálkov som si už zvykol. Niektorí dokonca idú až tak ďaleko, že sa ráno zobudia a nadobudnú pocit, že sú málo viditeľný a preto by mali spojiť svoje „umenie“ písať s niečím šokujúcim, niečo čo má šancu zaujať ďalších podobných jedincov, ktorých je naozaj dostatok. Syndróm „pomýlenej výnimočnosti“ patrí totiž medzi najrozšírenejší v masách málo vzdelaných a menej inteligentných ľudí nie len na Slovensku. Ľudia totižto až šokujúco často nie sú vybavený pocitom, ktorému sa hovorí „sebakritika“ a triezvy pohľadd na vlastnú výnimočnosť. Dôkazy sú najlepšie vidieť na ulici, alebo potom v TV v rôznych reality šou, ako je Superstar, Talenty, alebo Hotel Paradise, či podobné farmy. Tam je naozaj výstavná skrinka uvedeného faktu, že ľuďom proste chýba triezvy pohľad na vlastné schopnosti. A ich vyčnievajúca demencia im ostáva zahmlená často až do konca života.
Jeden z mnohých príkladov sa ocitol medzi užívateľskými recenziami. Skrátim to na konštatovanie, že opäť ďalší Martinko z Turca, alias Laker Faker chcel šokovať nepodarenou „recenziou“ na nový diel Tomb Raidera, ktorý obdržal celosvetovo neskutočné ódy na radosť, veľmi vysoké hodnotenia a dokonca aj zo Sectoru si odniesol takmer absolútne hodnotenie. Samozrejme, objektívne kvality hry ani inak nemôžu dopustiť, aby normálny a triezvo uvažujúci objektívny recenzent udelil inak. Ale na Slovensku je to tak,.....Pustime sa teda do zábavnejšej časti tohto smutného textu,..nech sa páči, teraz už príde na scénu pán Faker a jeho paradoxné vyhlásenia:
Pán Faker píše v úvode recenzie o tom, ako sa týmto novým TR zoznamuje so značkou:
„Ja sa som sa však o príbeh Lary Croft nikdy nezaujímal a moje hodnotenie teda nebude ovplyvnené nostalgiou a bohužiaľ ani porovnávaním so staršími dielmi tejto úspešnej série.“
Neskôr v texte píše nasledovné:
„Nebol by to Tomb Raider keby...“
Hm,...ok,...človek, ktorý nikdy nehral žiadneho Tomb Raidera, nikdy sa o sériu nezaujímal napíše, že,..ale, viete čo, poďme trocha na kvalitnejšie kakanie si do úst, lebo to príde vzápätí a nečakane už od úplného úvodu:
Pán Laker píše:
„Scenérie ostrova sú absolútne úchvatné, často som sa musel zastaviť a kochať sa výhľadom. Level design je tiež na vysokej úrovni, takže samotné putovanie po ostrove je veľmi príjemné a nenudí“
Tu má pán Faker úplnú pravdu, presne takto hra pôsobí. Vzápätí príde neskutočný pisateľský twist, ktorý razom začína z textu robiť zážitok. Pretože šokujúce veci sú predsa zaujímavé,..takže, hneď nasledujúca veta ///o stavbe textu a nejakej myšlienkovej náväznosti sa samozrejme radšej nevyjadrujem//:
„Pri akčnejších scénach sa dostaví Hollywood efekt, všetko začne vybuchovať a rozpadať sa. Viem, že práve to sú WOW momenty, ktoré by si mal hráč užívať a väčšina z vás si ich určite aj užívala, no mne prišli absolútne tupé a znechucovali mi zážitok z hry. Pre ľudí hltajúcich mainstream tvorbu to bude absolútny pôžitok, pre nás ostatných dôvod prečo hru možno ani nedohrať.“
,.....uff,...no chvíľu sa zamyslime nad konzistentnosťou myšlienky, vzhľadom na predchádzajúcu vetu. Áno, táto veta naozaj prichádza po predchádzajúcej oslavnej vete. Naozaj,..no vážne! Ako sme sa dostali od uvedenej vety k „Hollywood efektu“ naozaj netuším, ale to nevadí, v texte pána Fakera je viac myšlienok a viet, ktoré rozhodne nie sú z tohto sveta. A pardón,..čo je to „Hollywood efekt“ ??? No nič, poďme ďalej,....
Pán Faker patrí do určitej skupiny ľudí, ktorej ale názov neprezradil – nazvime ju „Ostatní“ ako sám píše. Skupina má jeden zaujímavý znak. Kúpi si mainstreamovú hru, ktorú ale nedohrá kvôli určitým „WOW efektom“, ktoré sú tupé. Hm,...opäť sa zamýšľam, či poznám aj nejaké ostré , takzvané WOW efekty,...hm,...no, poďme ďalej, začína sa mi s toho motať akosi hlava.
Pokračujeme:
„Lara je asi dcéra MacGyver-a“
Ehm,...no,...pán Faker,....myslím, že MacGyver nemá dcéru, tu máte opäť nepresné informácie.
Ďalej pán Faker hru opäť chváli:
„Pocit pri streľbe zo všetkých zbraní je veľmi uspokojivý, ozvučenie je na perfektnej úrovni.“
A opäť má samozrejme pravdu.
No, ale vzápätí prichádza obrovské odhalenie. Pán faker píše totiž nasledovné šokujúce slová, objavné ako,...ako,....no čítajme spolu:
„Spôsob akým dochádza ku konfliktom mi kazil zážitok z boja. Väčšinou Vás prepadne skupina nepriateľov a pri tom ako ich zabíjate prichádzajú ďalší. Pričom počet aj veľkosť „vĺn“ sa zväčšuje s tým ako postupujete hrou.“
Neuveriteľné. Z tejto epickej vety vychádza fakt, že pán Faker nehráva počítačové hry!. Takže zrejme je na mieste myslieť si, že nový Tomb Raider je jeho prvá hra, ktorú hrá. Pretože ja ale hry hrávam takmer 18 rokov, tak pána Fakera poučím. 95 % hier pán Faker,...naozaj takto vysoké číslo, obsahuje tento vami odsúdený fakt. Áno, väčšina hier funguje na princípe, ktorý ste vy náhle objavil v novom dobrodružstve Lary Croft. A ktoré vám nesedí. Budete to mať v novo objavenom svete hier ťažké. Dokonca aj Tetris je na taktom princípe založený, akurát nepriateľia sú kocky. Viete? Pán Faker?
Ďalšie veci už len korešpondujú s faktom, že pán Faker hrá svoju prvú hru, čiže len v rýchlosti:
„Na to, že je to AAA hra z roku 2013 by som čakal o niečo väčšiu kvalitu animácií a presnosť pri zachytávaní sa objektov“
Tak, to vedzte, že tu hra patrí medzi špičku, ale to uvidíte až si odohráte pár iných hier.
„Potom sú tu však momenty kedy sa chcete zachytiť lana aby ste preliezli roklinu a namiesto toho skočíte rovno do jej útrob“
Tomu sa pán Faker hovorí, že cvičiť, cvičiť a cvičiť. Ono, neviem, či viete, ale nie vždy sa vám vo videohre podarí vami zmýšľaný pohyb, alebo zámer. O tom je vlastne to hranie. Že sa učíte skákať na lano, keď chcete na to lano skočiť. Hovorí sa tomu „skill“,..ale to – opäť opakujem – všetko príde z viac odohranými hrami.
„Lara roztiahne ruky...“
No, pán Faker, Lara rozťahuje väčšinou ruky, nohy moc nerozťahuje. Asi by neudržala rovnováhu.
Dobre. A poďme do finále.
Zhrnieme si to vo finálnom výpise uvedených skutočností a potom príde jeden zlatý kliniec,...vlastne,..KLINČISKO programu:
Pán Faker píše:
„Scenérie ostrova sú absolútne úchvatné, často som sa musel zastaviť a kochať sa výhľadom. Level design je tiež na vysokej úrovni, takže samotné putovanie po ostrove je veľmi príjemné a nenudí“
„Pocit pri streľbe zo všetkých zbraní je veľmi uspokojivý, ozvučenie je na perfektnej úrovni.“
„Prakticky všetky herné mechanizmy fungujú veľmi dobre,“
„Zasadenie na mysteriózny ostrov autorom umožnilo vytvoriť zaujímajú kombináciu objektov z rôznych historických ér, čo v kombinácii s krásnymi scenériami a poctivo vystavanými úrovňami vytvorilo úžasný herný svet“
,..a potom príde šok:
Udeľujem známku 6,5/10
ehm,...nooo,...ehm,...dobre teda, pán Faker.
A zazvonil zvoniec, Fakera je koniec. Bum.
PS: Vystrihnuté scény:
„Rozčuľovalo ma aj množstvo hlúpych, nelogických situácií, ktoré tam vôbec nemuseli byť, keby autori nechceli z každej udalosti spraviť niečo „cool“.
Pán Faker, videohry sú plné, plnšie ako mravenisko mravcov, sú úplne preplnené nelogickými vecami, ktoré sú cool. Odporúčam vám, nehrajte videohry, nie sú pre vás.
„Prikradnete sa teda k niekomu a zozadu mu vrazíte sekeru do ramena, obeť opäť nevydá ani hlásku.“
Pán Faker, už vám vrazil niekto sekeru do chrbáta? Neviem, či by ste šli vydávať nejakú hlásku. Na druhú stranu, pán Faker. Ak vyčítate hre toto, som zvedavý, keď budete hrať Mortal Kombat a náhodou sa vám podarí fatalita so Scorpionom, čo poviete na to, že hráte za niečo, čo má namiesto hlavy iba holú lebku a ,..dobre počúvajte, chŕli to oheň. !!! A to potom uvidíte čo je to nereálnosť vo videohrách, keď zistíte, že v najlepšej hre všetkých čias po vás pôjde vedec, ktorý má na hlave prisatú prísavku!!! Čaká vás v tomto svete videohier neskutočné množstvo nelogickostí, tak držím veľa prstov, pán Faker.
PRIHLÁS SA