DENNIK FALLOUT 3 – PUSTINA
Obrovské kovové dvere zapadli za prenikavého škriekania na svoje miesto. Vyčerpaný skĺzol na kolená. Po tvári mu stekal pot, ktorý sa miešal s krvou. Bol ranený, našťastie nič vážne. Dýchanie sa pomaly upokojilo, tep však stále vykazoval veľkú frekvenciu. Opretý o ťažké kovové monštrum, nazývané aj vchod do VAULT 101, inštinktívne skontroloval ľavú ruku. Pipboy našťastie neutrpel žiadne škody. Skontroloval základné systémové parametre. Všetko v poriadku.
„Na tvári som pocítil jemný vánok. Niekoľko metrov predo mnou bola posledná prekážka, ktorá mi bránila konečne uzrieť svetlo sveta. Ťažké drevené vráta.“
Rozbehol sa a s posledných síl vykopol . Spráchnivené staré dosky sa okamžite rozleteli a on dopadol na kolená tvárou k zemi.
„Cítil som zvláštny pocit. Fúkal vietor a ja som pomaly zdvihol hlavu. V momente ma zaslepilo ostré slnečné žiarenie. Môj zrak nebol na podobný okamih zvyknutý. Mal som pocit, že už nikdy viac nič neuvidím.“
Zrak si o chvíľu zvykol. To, čo sa pred ním rozprestieralo predstavovalo tu najhoršiu nočnú moru, akú si len vedel predstaviť. Všetko naokolo iba zďaleka pripomínalo pozostatky civilizácie. Pipboy ukazoval jasnú polohu...
„ 3 mile od Washington DC“ „Nikdy v živote som si nevedel takúto skazu predstaviť. Teraz ju vidím na vlastné oči a chce sa mi plakať. Ľudstvo znova zlyhalo.“
Spoza opasku svojho bojového obleku VAULT-u 101 vytiahol pištoľ, ktorú mu podala dcéra hlavného správcu VAULT 101, skontroloval stav munície a vyrazil vpred. Rana na lícnej kosti našťastie prestala krvácať a ako kráčal pustinou, cítil, ako sa mu radiácia postupne dostáva do tela.
„Únava, bezmocnosť, strach. Zároveň však pocit odhodlania. Cítil som, ako sa mi zhoršuje dýchanie, radiácia bola príliš silná, aby som vydržal cestovať dlhší čas. Ak niekto prežil na povrchu, musím ho nájsť. Otec vravieval o skupinách ľudí, prežívajúcich mimo VAULT 101 a ostatných. Musím ich nájsť.“
pokracovanie nxt.
PRIHLÁS SA